Zmenšujúca sa pracovná sila sa stretáva s rastúcou technologickou vlnou

Diskusie o budúcnosti Európy dominujú dve hlavné témy: rýchlo starnúca populácia kontinentu a vplyv automatizácie a umelej inteligencie (AI) na pracovné miesta. Je zvláštne, že tieto výzvy sa zvyčajne diskutujú oddelene – akoby neboli hlboko prepojené.

Ale pozrite sa na to bližšie a uvidíte: umelá inteligencia a automatizácia môžu byť presne to, čo Európa potrebuje na zvládnutie svojej demografickej časovanej bomby.

Pozrime sa na fakty. Za posledných 75 rokov klesla miera pôrodnosti v Európe z 2,7 na iba 1,4 dieťaťa na ženu. Priemerná dĺžka života sa zároveň zvýšila zo 62 na 79 rokov. To znamená, že menej ľudí pracuje, aby uživilo viac dôchodcov.

V súčasnosti pripadá približne jeden dospelý v produktívnom veku na každú nepracujúcu osobu. Do roku 2050 by sa tento pomer mohol zhoršiť približne o 35 %. A do roku 2100? Počet nepracujúcich na jedného pracujúceho by sa mohol zdvojnásobiť. To ohrozuje samotné základy európskeho sociálneho štátu.

Zvyšovanie pôrodnosti? Nie je to také jednoduché

Mnohé vlády sa snažili podporiť vyššiu pôrodnosť – s malým trvalým úspechom. Poľský vlajkový program detských prídavkov „500+“ je len jedným príkladom. Ani krajinám, ktoré výrazne investovali do rodinnej politiky – ako napríklad štedrú rodičovskú dovolenku a detské príplatky – sa nepodarilo vrátiť pôrodnosť späť na úroveň obnovy. A tam, kde sa výsledky prejavili, boli často krátkodobé a drahé s vážnymi vedľajšími účinkami na ekonomiku.

Ďalšou bežnou myšlienkou je imigrácia. Migranti si však nakoniec osvoja vzorce pôrodnosti svojich hostiteľských krajín. Dokonca aj na miestach, kde bola pôrodnosť tradične vysoká, ako napríklad v severnej Afrike, sa tento trend spomaľuje. Navyše, s rastúcim politickým napätím je dlhodobé riadenie imigračnej politiky čoraz ťažšie.

Zvýšenie veku odchodu do dôchodku? Ťažko sa presadzuje

Mnohé krajiny EÚ začali zvyšovať vek odchodu do dôchodku alebo ho viažu na priemernú dĺžku života. Na papieri to dáva zmysel: dlhší život, dlhšia kariéra. V skutočnosti je to však politické mínové pole. Starnúce spoločnosti sa často bránia myšlienke dlhšieho pracovného pomeru a protesty sú bežné.

Keďže sociálna podpora pre takéto reformy slabne, Európa potrebuje inú cestu vpred. Takú, ktorá sa nespolieha na viac detí, viac migrantov alebo viac rokov v úrade.

Produktivita je chýbajúcim kúskom

Tu je prelomový moment: zvýšenie produktivity. Ak jeden pracovník dokáže vyprodukovať toľký výkon ako dvaja, Európa si môže udržať svoju životnú úroveň s menším počtom ľudí v pracovnej sile.

A tu prichádza na rad umelá inteligencia a automatizácia.

V 90. rokoch Európa do značnej miery premeškala digitálny boom, ktorý transformoval iné časti sveta. Umelá inteligencia jej však dáva druhú šancu. Odhady naznačujú, že umelá inteligencia by mohla zvýšiť produktivitu až o 3,4 % ročne – päťnásobok súčasného priemeru EÚ. Aj zachytenie tretiny tohto rastu by mohlo stačiť na udržanie systémov sociálneho zabezpečenia napriek klesajúcej pracovnej sile.

Niektoré krajiny to už chápu. Vezmime si Južnú Kóreu: napriek tomu, že má najnižšiu mieru pôrodnosti na svete, výrazne investuje do robotiky s dotáciami a daňovými úľavami. V dôsledku toho roboty teraz tvoria 10 % celkovej pracovnej sily krajiny. Európa si už nemôže dovoliť čakať.

Nejde len o rast – ide o spravodlivosť

Zvyšovanie produktivity však nie je celý príbeh. Dôležité sú ešte dve veci.

Po prvé, rekvalifikácia pracovníkov. Ak umelá inteligencia nahradí 30-ročného vodiča kamióna, táto osoba musí byť rýchlo preškolená – možno pre pracovné miesta v odvetviach, kde sa nedostatok pracovných síl zhoršuje v dôsledku hromadných odchodov do dôchodku.

Po druhé, spravodlivé rozdelenie bohatstva vytvoreného technológiou. Ak spoločnosti vyrábajúce autonómne autá ušetria peniaze znížením nákladov na pracovnú silu, táto pridaná hodnota musí podporiť spoločnosť – prostredníctvom spravodlivejších miezd, lepších daní a silnejších sociálnych programov. Takto môžeme financovať služby pre rastúcu populáciu dôchodcov.

Umelá inteligencia nie je hrozbou – je záchranným lanom

Predstava, že „umelá inteligencia nám ukradne pracovné miesta“, môže znieť desivo, ale míňa pointu – najmä v Európe. Skutočným problémom nie je to, že roboty nahradia ľudí. Problémom je, že v prvom rade nebude dostatok ľudí, ktorí by túto prácu vykonávali.

V tomto svetle sa umelá inteligencia nestáva hrozbou, ale silným nástrojom stability. Môže pomôcť udržať verejné služby a hospodárstvo v chode, aj keď populácia klesá.

Namiesto strachu z umelej inteligencie by ju Európa mala prijať – nie napriek jej potenciálu znižovať počet pracovných miest, ale práve kvôli nemu. Táto zmena perspektívy by mohla predefinovať naše vnímanie rastu, práce a prosperity v 21. storočí.

Zhrnutie? Budúcnosť európskeho modelu sociálneho zabezpečenia nemusí spočívať na pôrodniciach alebo v imigračných úradoch, ale v dátových centrách a inovačných laboratóriách.

Formujte konverzáciu

Chcete k tomuto príbehu niečo dodať? Máte nejaké nápady na rozhovory alebo uhly pohľadu, ktoré by sme mali preskúmať? Dajte nám vedieť, ak by ste chceli napísať pokračovanie, protipól alebo sa podeliť o podobný príbeh.