Hoci hlavným cieľom je lepšie chrániť zdravie pracovníkov, za technickými detailmi sa skrývajú politické kompromisy, ekonomické záujmy a vážne otázky o tom, ako efektívne sa dajú tieto pravidlá presadzovať v reálnom živote.

Čo sa mení a prečo je to dôležité

V nadväznosti na Európsky pilier sociálnych práv a Strategický rámec EÚ pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci na roky 2021 – 2027 ide už o šiestu aktualizáciu smernice o rakovine pľúc (CMRD) . Je to však viac než len byrokratická úprava – Komisia tvrdí, že navrhované zmeny by mohli v priebehu nasledujúcich 40 rokov zabrániť približne 1 700 prípadom rakoviny pľúc a takmer 19 000 ďalším závažným ochoreniam.

Pokiaľ ide o úspory v zdravotnej starostlivosti, je to potenciálnych 1,16 miliardy eur. Znie to pôsobivo – ale aké realistické sú tieto čísla, najmä vzhľadom na prechodné obdobia a aké zložité by mohlo byť presadzovanie týchto pravidiel na národnej úrovni?

Tri chemikálie, tisíce ľudí v ohrození

Aktualizácia navrhuje záväzné limity expozície pre tri skupiny látok:

  • Kobalt a jeho anorganické zlúčeniny, používané v veciach, ako sú batérie pre elektrické vozidlá;
  • Polycyklické aromatické uhľovodíky (PAH), bežné v kovospracujúcom priemysle a výparoch zo zvárania;
  • 1,4-dioxán, ktorý sa nachádza v chemickom a textilnom priemysle.

Pre kobalt sa navrhujú dva limity:

  • 0,01 mg/m³ pre častice vdýchnuté nosom a ústami,
  • 0,0025 mg/m³ pre jemnejšie častice, ktoré sa dostanú hlbšie do pľúc.

Háčik je však v tom, že šesťročné prechodné obdobie umožňuje vyššie limity (0,02 a 0,0042 mg/m³), čo dáva odvetviam čas na prispôsobenie sa. Hoci sa tým spoločnostiam kupuje čas, znamená to aj to, že mnohí pracovníci budú medzitým naďalej vystavení vyšším rizikám.

Limit pre PAU je ešte prísnejší: iba 0,00007 mg/m³. Opäť sa však bude uplatňovať šesťročný dočasný limit – dvakrát vyšší.

Pokiaľ ide o 1,4-dioxán, všeobecný limit je stanovený na 7,3 mg/m³ s krátkodobým (špičkovým) limitom desaťkrát vyšším. Hovorí sa aj o zavedení biologického limitu, čo znamená, že monitorovanie na pracovisku by sa nakoniec mohlo rozšíriť aj na kontrolu toho, koľko látky sa dostane do tela pracovníkov.

Na zvýšenie povedomia Komisia tiež navrhuje „poznámky“ – upozornenia pre zamestnávateľov a pracovníkov, že k expozícii môže dôjsť aj cez pokožku alebo inými cestami, čo signalizuje potrebu dodatočnej ochrany.

Zváracie výpary – pridané, ale nevyriešené?

Zahrnutie zváračských výparov do smernice je už dávno potrebné. Tieto výpary môžu obsahovať nikel, kadmium a chróm – všetko sú preukázané karcinogény. Doteraz absencia celoeurópskych noriem znamenala nejednotné vnútroštátne pravidlá a nedostatočnú ochranu.

Komisia to teraz objasňuje: zamestnávatelia musia zabezpečiť riadne ochranné opatrenia. Problém je však v tom, že smernica nestanovuje konkrétne limity expozície pre výpary zo zvárania, uznáva ich iba v rámci širšej smernice o CMRD.

Je to teda krok vpred v oblasti bezpečnosti pracovníkov, alebo len právne objasnenie bez zmysluplnej zmeny?

Konzultácia, kompromis a opatrnosť

Návrh nevznikol z ničoho nič. Bol formovaný rozhovormi so sociálnymi partnermi – vládami, zamestnávateľmi a pracovníkmi – a posúdeniami rizík od Európskej chemickej agentúry.

Konečný text však vykazuje silný sklon k ekonomickému kompromisu. Dlhé prechodné obdobia pre všetky tri látky vyvolávajú obavy o to, kde skutočne ležia priority zákonodarcov.

Ak je zdravie pracovníkov najdôležitejším problémom, prečo odkladať ochranné opatrenia o niekoľko rokov? Považujú sa súčasné úrovne expozície za prijateľné – aj keď veda tvrdí, že sú škodlivé?

Od zákona k realite – dokážu členské štáty dosiahnuť výsledky?

Keď Európsky parlament a Rada schvália zákon, krajiny EÚ budú mať dva roky na to, aby ho premenili na vnútroštátne pravidlá. Premeniť slová na činy je však často tou najťažšou časťou.

Predchádzajúce aktualizácie smernice CMRD sa vzťahovali na viac ako 40 chemikálií a odhaduje sa, že zachránili viac ako 100 000 životov. Nie každá krajina však implementovala pravidlá s rovnakým nasadením. Veľkými výzvami zostávajú oneskorenia, slabé presadzovanie a nedostatočne financované inšpekcie práce.

Budú národné inšpektoráty práce schopné držať krok s monitorovaním a presadzovaním týchto nových pravidiel?

Vyváženie ochrany pracovníkov a priemyselnej reality

Návrh Komisie je jednoznačne krokom správnym smerom, pokiaľ ide o zdravie na pracovisku. Či však skutočne prinesie zmenu, závisí od viacerých faktorov: ako rýchlo a dôkladne ho krajiny implementujú, ako prísne ho presadzujú a či priemyselné odvetvia investujú do bezpečnejších technológií.

Dlhé prechodné obdobia, absencia konkrétnych limitov pre zváracie výpary a používanie „poznámok“ namiesto prísnych požiadaviek vyvolávajú oprávnené pochybnosti.

Naozaj teda Komisia našla správnu rovnováhu medzi verejným zdravím a potrebami priemyslu? Alebo budú potrebné ďalšie zmeny, aby sa zabezpečilo, že zákony EÚ budú viac než len dobre mienenými vyhláseniami – a stanú sa skutočnými nástrojmi na zlepšenie pracovných podmienok v celej Európe?

Formujte konverzáciu

Chcete k tomuto príbehu niečo dodať? Máte nejaké nápady na rozhovory alebo uhly pohľadu, ktoré by sme mali preskúmať? Dajte nám vedieť, ak by ste chceli napísať pokračovanie, protipól alebo sa podeliť o podobný príbeh.