Európska komisia vo svojom najnovšom prehľade európskych výsledkov v oblasti inovácií za rok 2025 ocenila pokrok, ktorý dosiahli členské štáty vo výskume, digitalizácii a zavádzaní nových technológií. Napriek tomuto rastúcemu trendu údaje odhaľujú aj znepokojujúce signály: nerovnomerný regionálny rast, mierny pokles celkovej výkonnosti v minulom roku a veľké rozdiely medzi severnými a južnými krajinami.

To vyvoláva kritickú otázku: sú súčasné inovačné politiky EÚ – ako sú tabuľky výkonnosti a komunitné iniciatívy – dostatočné na to, aby sa zabezpečili rovnaké podmienky na celom jednotnom trhu?

Silní lídri, ale žiadna úplná konvergencia

Skóre EÚ v oblasti inovácií sa v porovnaní s rokom 2018 zvýšilo o 12,6 percentuálneho bodu, pričom výrazné zlepšenia zaznamenalo Švédsko (+12,9), Írsko (+13,3) a Estónsko (+30). Dokonca aj menšie krajiny ako Malta a Luxembursko získali 7,6, respektíve 5 bodov.

Napriek všeobecnému zlepšeniu od roku 2018 zostávajú zoskupenia krajín, najmä v strednej a južnej Európe, stále pod hranicou inovácií. Nárast Chorvátska o 19,4 bodu do skupiny „miernych inovátorov“ je sľubný – väčšina južných regiónov však stále zaostáva za priemerom EÚ. Bola politika súdržnosti skutočne účinná pri preklenutí rozdielov v rozvoji?

Pomalšie znižovanie rozdielov – stačí to?

Regionálna tabuľka výsledkov inovácií (RIS) ukazuje, že 233 z 241 regiónov EÚ sa medzi rokmi 2018 a 2025 zlepšilo v priemere o takmer 12 bodov. V 82 regiónoch však došlo v posledných dvoch rokoch k poklesu. Regióny ako Katalánsko, Madrid alebo Praha prekonávajú mnohé periférne oblasti – širší vzorec však pretrváva: severná a západná Európa vedú, zatiaľ čo iné rastú príliš pomaly na to, aby dosiahli skutočnú konvergenciu.

Rast pri spomalení: Prepad v roku 2025 a štrukturálne riziká

Výsledky za rok 2025 po prvýkrát vykazujú mierny pokles – o 0,4 bodu nižšie ako v roku 2024. Je to malý pokles, ale potenciálne varovný signál uprostred globálneho tlaku zo strany USA a Číny. Kompas konkurencieschopnosti Komisie zdôrazňuje, že zachovanie súčasného stavu nestačí – nevyhnutné sú rýchle reformy, zjednodušenie regulácie a investície do infraštruktúry.

Ďalšie obavy: klesajúca spolupráca s malými a strednými podnikmi, znížené výdavky na výskum a vývoj v niektorých krajinách a nejasný vplyv digitálnej transformácie. Stéphane Séjourné, výkonný podpredseda Komisie, zdôraznil, že samotné stratégie problém nevyriešia – naliehavo sú potrebné skutočné partnerstvá medzi startupmi a veľkými firmami a silnejšia digitálna infraštruktúra.

Škálovanie nápadov: politika bez skutočného vplyvu?

Súčasné inovačné nástroje – od stratégie pre startupy a scaleupy až po kampaň „Choose Europe for Science“ – vychádzajú z predpokladu, že podpora mikro inovátorov a technologických klastrov je kľúčová. Hodnotiace tabuľky EIS a RIS slúžia ako „systémové zrkadlo“, ktoré usmerňuje tvorcov politík na základe reálnych údajov.

Problém: neexistujú žiadne záväzné mechanizmy presadzovania, ktoré by viedli k zmene. Pripravovaný zákon o inováciách môže rozšíriť úlohu Komisie, ale nie je jasné, či posilní rozhodné konanie v zaostávajúcich regiónoch.

Akcia alebo diagnóza? Čas na systémové reakcie

Lídri EÚ túto výzvu nezľahčujú. Komisárka Jekaterina Zacharievová varovala, že pretrvávajúce regionálne rozdiely ohrozujú dlhodobú konkurencieschopnosť Únie. Navrhovaný nový viacročný rozpočet a inovačné programy môžu pomôcť – ale len ak prinesú skutočné reformy dodávateľských reťazcov, jednotného trhu a cezhraničnej spolupráce – najmä v menej rozvinutých oblastiach.

Inovácia dnes nie je luxusom – je nevyhnutnosťou pre prežitie v globálnej konkurencii o kapitál, talenty a technológie.

Formujte konverzáciu

Chcete k tomuto príbehu niečo dodať? Máte nejaké nápady na rozhovory alebo uhly pohľadu, ktoré by sme mali preskúmať? Dajte nám vedieť, ak by ste chceli napísať pokračovanie, protipól alebo sa podeliť o podobný príbeh.