Silnejšia medzinárodná koordinácia v boji proti obchodovaniu s ľuďmi

EÚ vníma obchodovanie s ľuďmi ako nadnárodný zločin, ktorý si vyžaduje komplexnú reakciu v rámci svojich hraníc aj za ich hranicami. Spolupráca s krajinami mimo EÚ, podpora obetí, boj proti digitálnym hrozbám a synchronizácia presadzovania práva sú kľúčovými piliermi tejto rozširujúcej sa stratégie.

Stratégia EÚ pre boj proti obchodovaniu s ľuďmi na roky 2021 – 2025 – revidovaná v júli 2024 – zaviedla prísnejšie trestné sankcie, silnejšie vyšetrovacie nástroje a rozšírené mechanizmy podpory obetí. Tieto reformy koordinuje koordinátor EÚ pre boj proti obchodovaniu s ľuďmi (ATC) , čím sa zabezpečuje súlad medzi úsilím na národnej, regionálnej a medzinárodnej úrovni.

Rôzne národné prístupy, spoločné ciele

Prehľad Európskej migračnej siete (EMN) v 25 krajinách ukazuje, že úsilie v boji proti obchodovaniu s ľuďmi je často súčasťou širších stratégií v oblasti migrácie, azylu alebo organizovaného zločinu, a nie je realizované ako samostatné programy. Mnohé národné iniciatívy sa zameriavajú na vysoko rizikové regióny, konkrétne tretie krajiny alebo konkrétne skupiny migrantov.

Väčšina krajín EÚ spolupracuje s medzinárodnými orgánmi, ako je Medzinárodná organizácia pre migráciu , a mimovládnymi organizáciami, ktoré sú podporované z vnútroštátnych aj európskych fondov, pri realizácii programov na zvyšovanie povedomia, podporu obetí a prevenciu.

Podpora a prevencia obetí: Viac než len povedomie

Trinásť krajín EMS oznámilo účinné preventívne kampane, z ktorých mnohé boli realizované v spolupráci s krajinami pôvodu potenciálnych obetí. Medzi ďalšie významné opatrenia patrí mentoring a školenie polície, zriadenie špecializovaných vyšetrovacích jednotiek, sietí na podporu obetí a nasadenie styčných dôstojníkov v partnerských krajinách.

Operačná spolupráca: EMPACT, Europol, Frontex

Operačné agentúry EÚEuropol , Frontex , Eurojust – zohrávajú kľúčovú úlohu v úsilí o boj proti obchodovaniu s ľuďmi. Jedenásť krajín EMS uviedlo aktívne zapojenie do iniciatív koordinovaných týmito agentúrami. Strategické operácie sú podporované prostredníctvom EMPACT , európskej multidisciplinárnej platformy proti hrozbám trestnej činnosti.

Európska komisia financuje aj rozvojové projekty v tretích krajinách, ktoré sa zaoberajú otázkami spravodlivosti, digitálnymi rizikami a finančnými tokmi spojenými s obchodovaním s ľuďmi. V novembri 2023 Komisia navrhla nové právne predpisy na boj proti napomáhaniu nelegálneho vstupu a posilnenie koordinácie polície v celej EÚ, pričom obe sú stále predmetom rokovaní.

Geografické zameranie a medzinárodné partnerstvá

Deväť krajín EMS (plus Srbsko a Gruzínsko) má formálne partnerstvá s tretími krajinami, zatiaľ čo iné sa spoliehajú na ad hoc spoluprácu. Medzi kľúčové regióny, ktorým je podpora zameraná, patria Sahel, Africký roh, severná Afrika, východná Európa a západný Balkán – oblasti známe ako trasy obchodovania s ľuďmi alebo okrajové zdrojové zóny.

EÚ pôsobí ako sprostredkovateľ, ktorý uľahčuje dialóg, inštitucionálne reformy a miestne programy proti obchodovaniu s ľuďmi prostredníctvom susedských, rozvojových a bezpečnostných politík.

Prekážky a vznikajúce hrozby

Napriek silnejšej angažovanosti krajiny EMS hlásia pretrvávajúce problémy: nerovnomerné presadzovanie práva, nedostatočná identifikácia obetí, obmedzené mechanizmy medzinárodnej spolupráce a nízka dôvera medzi partnermi. Pandémia COVID-19 zrýchlila obchodovanie s ľuďmi prostredníctvom digitálnych kanálov, čím sťažila jeho odhaľovanie a riadenie.

Medzikultúrne a systémové rozdiely komplikujú spoločné vyšetrovania a zdieľanie dôkazov. Mnohí respondenti zdôraznili potrebu budovať dôveru a transparentnosť v rámcoch medzinárodnej spolupráce.

Pohľad do budúcnosti: Nová strategická generácia

V reakcii na vyvíjajúce sa hrozby niekoľko krajín EMS aktualizuje alebo navrhuje nové strategické plány – tentoraz s medzinárodným rozmerom od samého začiatku. Medzi priority patrí prehĺbenie finančných vyšetrovaní, zlepšenie kapacít digitálneho monitorovania a posilnenie dlhodobých partnerstiev s krajinami pôvodu a tranzitu.

Meniaca sa povaha obchodovania s ľuďmi si vyžaduje adaptívne reakcie – nielen v technológii, ale aj v inštitucionálnych kapacitách a tvorbe politík.

Tento prístup ukazuje, že Európa nielen posilňuje svoju vnútornú reakciu na závažný trestný čin v oblasti ľudských práv, ale stavia sa aj do pozície proaktívneho globálneho aktéra v boji proti obchodovaniu s ľuďmi so skutočným dôrazom na dlhodobú spoluprácu a prevenciu.

Formujte konverzáciu

Chcete k tomuto príbehu niečo dodať? Máte nejaké nápady na rozhovory alebo uhly pohľadu, ktoré by sme mali preskúmať? Dajte nám vedieť, ak by ste chceli napísať pokračovanie, protipól alebo sa podeliť o podobný príbeh.