Energetická účinnosť EÚ: veľké ambície, drsná realita

Cieľ do roku 2030: pred nami je náročná cesta

Podľa súčasných záväzkov EÚ by sa konečná spotreba energie v celom bloku mala do roku 2030 znížiť o 11,7 % v porovnaní s úrovňami z roku 2020. Toto je hlavný cieľ širšieho úsilia EÚ o energetickú transformáciu, ktoré zahŕňa aj zvýšenie využívania obnoviteľných zdrojov energie a zníženie závislosti od dovozu fosílnych palív.

V máji 2025 Európska komisia preskúmala aktualizované národné energetické a klimatické plány (NECP) členských štátov . Hoci privítala nárast národných ambícií, poukázala aj na značnú medzeru vo vykonávaní – takú, ktorej odstránenie si bude vyžadovať „ďalšie opatrenia“.

Čo však presne znamená „ďalšie kroky“? Zatiaľ čo čísla môžu na papieri vyzerať o niečo lepšie, realita je oveľa zložitejšia. Majú členské štáty skutočne politické nástroje a finančné prostriedky na splnenie týchto cieľov? A ak nie, upraví EÚ opäť svoje definície alebo metriky, aby sa vyhla ich nedodržaniu?

„Trojité víťazstvo“ energetickej účinnosti – stále nedosiahnuteľné?

Energetická účinnosť – spotreba menšieho množstva energie na dosiahnutie rovnakých výsledkov – je už dlho zlatým pravidlom politiky EÚ v oblasti klímy. Teoreticky ponúka trojitý úžitok: zníženie emisií, zvýšenie energetickej nezávislosti a zníženie účtov.

Komisia odhaduje, že bez existujúcich opatrení na zvýšenie energetickej účinnosti by bol dnes dopyt po energii v Európe o 27 % vyšší – čo zodpovedá celkovej spotrebe Francúzska, Holandska, Rakúska a Fínska dohromady.

Potenciál úspor je obrovský. Háčik je však v tom, že tieto úspory sa prejavia len vtedy, ak všetky členské štáty – dokonca aj tie s obmedzenou investičnou kapacitou – budú opatrenia implementovať konzistentne a spravodlivo.

To vyvoláva nepríjemnú otázku: Sú mechanizmy financovania EÚ – ako napríklad politika súdržnosti a fondy zelenej transformácie – skutočne postačujúce na podporu rozsiahlych rekonštrukcií budov, modernizácie elektrických sietí a energeticky inteligentných technológií v strednej a južnej Európe? Finančná podpora doteraz nie vždy zodpovedala tempu klimatických ambícií.

Vykurovanie a chladenie: zaostávajúci sektor EÚ

Zatiaľ čo sektor elektrickej energie dosiahol obrovský pokrok v dekarbonizácii, vykurovanie a chladenie zostávajú uviaznuté v minulosti – stále sú silne závislé od fosílnych palív. V roku 2023 pochádzalo podľa Eurostatu z obnoviteľných zdrojov iba 26,2 % energie spotrebovanej na vykurovanie a chladenie – čo je výrazný pokles v porovnaní s ostatnými sektormi.

Nedávna aktualizácia smernice o obnoviteľných zdrojoch energie (RED) má za cieľ lepšie integrovať odpadové teplo a chlad, čím sa tomuto sektoru poskytne významnejšia úloha v energetickej transformácii. Bez solídnych finančných stimulov a trhových signálov však hrozí, že aj tie najlepšie navrhnuté pravidlá nikam nevedú.

Čas ukáže, či sa Komisia skutočne poučila zo svojich minulých chýb v tejto oblasti.

Sila ľudí: každodenné rozhodnutia, veľký vplyv

Energetická účinnosť sa netýka len veľkých politických krokov a zmien v odvetví – závisí aj od každodenných rozhodnutí jednotlivých občanov.

Taká jednoduchá vec, ako prechod z bežných žiaroviek na LED žiarovky, môže znížiť spotrebu energie o 90 %. Prevádzka práčky v ekologickom cykle šetrí energiu aj vodu. A modernizácia spotrebičov za efektívnejšie modely by mohla vašej domácnosti ušetriť až 250 eur ročne.

Komisia v skutočnosti odhaduje, že pravidlá ekodizajnu a energetického označovania by mohli pomôcť EÚ ušetriť do roku 2030 ekvivalent 230 miliónov ton ropy.

Ale tu je problém: koľko ľudí vôbec vie, že tieto nástroje existujú? Sú zdroje ako Databáza energeticky účinných výrobkov široko využívané? Bez lepšej komunikácie a určitej úrovne finančnej podpory by sa zmena spotrebiteľských návykov mohla ukázať ako príliš pomalá.