Keď premýšľame o znečistení, často si predstavujeme oblohu plnú smogu, plasty v oceánoch alebo toxický odpad. Existuje však aj iná forma znečistenia, ktorá sa skrýva pred nami – alebo skôr v obyčajnom zvuku. Je to neustály rev dopravy, hukot lietadiel nad hlavou, dunenie vlakov: environmentálny hluk. A hoci je väčšinou neviditeľný, jeho dopad je hlasný a jasný.

Podľa Európskej environmentálnej agentúry (EEA) je hlukové znečistenie – najmä z dopravy – jedným z najväčších environmentálnych rizík pre zdravie v Európe. Napriek tomu zostáva zvláštne neprítomné vo väčšine politických diskusií a verejného povedomia.

Európska decibelová pasca

Čísla hovoria za všetko. Viac ako 110 miliónov Európanov – viac ako každý piaty – je vystavených hladinám hluku presahujúcim zákonné limity stanovené nariadeniami EÚ.

Hlavným vinníkom? Cestná doprava, ktorá je zodpovedná za vystavenie 92 miliónov ľudí dennému hluku nad 55 decibelov (dB) a nočnému hluku nad 50 dB – prahovým hodnotám definovaným v smernici EÚ o environmentálnom hluku. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) však stanovuje latku ešte nižšie. Podľa jej usmernení sú bezpečné úrovne vystavenia hluku prísnejšie – čo znamená, že v skutočnosti môže byť ohrozených viac ako 150 miliónov Európanov.

Tichá epidémia

Nadmerný hluk je viac než len otravný – je nebezpečný. Chronické vystavenie sa mu môže spustiť kaskádu zdravotných problémov, počnúc poruchami spánku a stresom, až po potenciálne kardiovaskulárne ochorenia, metabolické poruchy a dokonca aj problémy s duševným zdravím.

Hluk z dopravy každoročne prispieva k:

  • 66 000 predčasných úmrtí
  • 50 000 nových prípadov srdcových ochorení
  • 22 000 nových prípadov cukrovky 2. typu

Nedávne štúdie tiež poukazujú na jeho potenciálnu úlohu pri rozvoji depresie a demencie.

A mladí ľudia nie sú ušetrení. Len v roku 2021 bola expozícia hluku spojená s:

  • 560 000 prípadov zníženého porozumenia čítanému textu u detí
  • 63 000 problémov so správaním
  • 272 000 prípadov nadváhy alebo obezity

Hlukové znečistenie sa v súčasnosti radí medzi tri najväčšie environmentálne hrozby pre zdravie v Európe, spolu so znečistením ovzdušia a rizikami súvisiacimi s klímou – pred nebezpečenstvami, ako je pasívne fajčenie alebo vystavenie olovu.

Príroda nie je imúnna

Hlukové znečistenie sa nekončí len ľuďmi. EEA varuje, že najmenej 29 % oblastí Natura 2000 – chránených biotopov najcennejších európskych druhov – je vystavených škodlivým úrovniam hluku, ktoré narúšajú správanie voľne žijúcich živočíchov.

V oceánoch sa problém prehlbuje. Hluk z lodí, výstavba na mori a prieskum zdrojov ohrozuje citlivé druhy, ako sú veľryby a delfíny, a narúša ich navigáciu, komunikáciu a lovecké schopnosti.

Najhoršie znečistenie pod vodou hlukom bolo zaznamenané v Lamanšskom prielive, Gibraltárskom prielive, Jadranskom mori, Dardanelách a častiach Baltského mora.

Počítanie nákladov

Hlukové znečistenie nie je len environmentálnym alebo zdravotným problémom – je aj ekonomickým.

Externé náklady na choroby súvisiace s hlukom v EÚ sa odhadujú na 95,6 miliardy EUR ročne – takmer 0,6 % HDP EÚ. To je porovnateľné s nákladmi na rozšírené neprenosné choroby a vyššie ako náklady na niektoré environmentálne katastrofy.

Napriek rozsahu problému je však pokrok bolestivo pomalý. Medzi rokmi 2017 a 2022 sa počet ľudí vážne postihnutých hlukom v EÚ znížil len o 3 %.

Cieľom akčného plánu EÚ pre nulové znečistenie je do roku 2030 znížiť chronickú expozíciu hluku o 30 %. EEA však varuje, že bez dodatočných a rozhodných opatrení bude tento cieľ nedosiahnuteľný.

Skutočné riešenia sú na stole

Našťastie vieme, čo funguje.

EEA odporúča niekoľko účinných riešení vrátane:

  • Vytváranie zelených a tichých zón v mestách
  • Zníženie rýchlostných limitov v mestských oblastiach
  • Investovanie do tichšej železničnej infraštruktúry
  • Podpora pneumatík a vozidiel s nízkou hlučnosťou

V letectve je kľúčová reorganizácia letových trás a modernizácia lietadlových flotíl s cieľom znížiť emisie hluku.

Mestá sa dajú tiež prepracovať. Mestské „nárazníkové zóny“ – zelené pásy oddeľujúce cesty od obytných budov – a podpora udržateľnej mobility (cyklistika, chôdza a verejná doprava) môžu znížiť hluk pri zdroji.

Systémový problém si vyžaduje systémovú reakciu

Leena Ylä-Mononenová, výkonná riaditeľka EEA, to hovorí jasne: hluk nie je osobná nepríjemnosť – je to štrukturálny problém.

„Hlukové znečistenie sa často prehliada a považuje sa len za súčasť každodenného života. Jeho dopady sú však rozsiahle a závažné,“ hovorí.

Jej odkaz krajinám EÚ je jasný: boj proti hlukovému znečisteniu nie je voliteľný. Je to nevyhnutnosť, ak chce Európa skutočne splniť svoje záväzky v oblasti životného prostredia a verejného zdravia.

Pretože hluk sa nezastaví na hraniciach – a ovplyvňuje ľudí bez ohľadu na vek, príjem alebo pôvod. Jeho riešenie si vyžaduje rovnakú politickú vôľu ako boj proti zmene klímy alebo čistenie ovzdušia.

Iba potom sa Európa môže stať miestom, kde si ticho opäť bude vážiť – pre naše zdravie, našu pohodu a planétu, ktorú zdieľame.

Formujte konverzáciu

Chcete k tomuto príbehu niečo dodať? Máte nejaké nápady na rozhovory alebo uhly pohľadu, ktoré by sme mali preskúmať? Dajte nám vedieť, ak by ste chceli napísať pokračovanie, protipól alebo sa podeliť o podobný príbeh.