Aké otázky by si mali klásť tvorcovia politík?
Tím pre prognózovanie identifikoval osem oblastí politiky, v ktorých by neurotechnológia mohla mať významný vplyv. Každá z nich zdôrazňuje nielen potenciálne aplikácie týchto technológií, ale aj riziká, ktoré je potrebné riešiť vopred.
Jednou z prvých obáv je ochrana spotrebiteľa. Keďže neurotechnológia čoraz viac stiera hranicu medzi medicínskym a nemedicínskym využitím, kde by sme mali stanoviť hranice? Mali by byť regulácie založené na tom, ako sa technológia používa, alebo na povahe samotnej technológie?
V oblasti zdravia vyvstáva otázka, do akej miery by sme mali povoliť zásahy do ľudského mozgu. Technológie, ktoré dokážu ovplyvniť pamäť alebo emócie, môžu ponúknuť nádej pri liečbe neurologických ochorení, ale mohli by sa stať aj nástrojmi manipulácie alebo vylúčenia.
Základné práva – najmä práva detí – predstavujú ďalšiu citlivú oblasť. Neurotechnológia môže reagovať odlišne na signály ovplyvnené fyzickými vlastnosťami, ako je hrúbka vlasov alebo farba pleti. Sú verejné politiky pripravené čeliť riziku opakovania existujúcich predsudkov v digitálnom svete?
Vlastníctvo neurálnych údajov sa v pracovnoprávnych vzťahoch objavuje ako sporná otázka. Napríklad, mal by si profesionálny športovec, ktorý mení tím, vziať so sebou údaje o svojej mozgovej aktivite, alebo tieto informácie patria jeho bývalému zamestnávateľovi?
Existujú aj obavy z potenciálneho využitia neurotechnológie orgánmi činnými v trestnom konaní alebo bezpečnostnými službami. Mohli by k údajom uloženým v neurozariadeniach získať prístup úrady alebo tretie strany? Potrebujeme nové právne rámce na ochranu duševnej integrity občanov?
Vzdelávanie a inovácie sa zdajú byť prirodzenými oblasťami pre aplikáciu neurotechnológie, ale prinášajú zložité dilemy. Ak neurorozhrania skutočne zlepšujú kognitívne schopnosti študentov, ako môžeme zabezpečiť rovnaký prístup, aby sme zabránili ďalšiemu prehlbovaniu sociálnych nerovností?
Napokon treba zvážiť aj ekologický dopad. Neurotechnologické zariadenia často vyžadujú kritické suroviny a predstavujú výzvy na recykláciu a likvidáciu. Prijme ich obehové hospodárstvo ako spojencov, alebo sa stanú ďalšou environmentálnou záťažou?