Článok Annalisy Girardiovej – novinárky, Fanpage.it
Demokracia potrebuje obranu. Hrubú obranu. Vysoká predstaviteľka Európskej únie pre zahraničnú politiku Kaja Kallasová nepochybuje: demokratický poriadok už nemôžeme brať ako samozrejmosť; musíme zmeniť naše zmýšľanie a pochopiť, že ide o hodnotu, ktorú treba chrániť aj prostredníctvom obrany. Kallasová predniesla na kodanskom summite o demokracii dlhý prejav, v ktorom uviedla štyri ponaučenia, ktoré sme si podľa nej mali vziať z udalostí posledných rokov. A ktoré by sme si mali zapamätať.
„Demokracia už nie je globálnou normou. Liberálna demokracia je dnes najmenej rozšíreným modelom na svete. Sedemdesiatdva percent ľudí žije v autokraciách, čo je najvyššie percento od roku 1978,“ vysvetlil. Skrátka, svet sa zmenil a my si už nemôžeme dovoliť brať demokraciu ako samozrejmosť.
Lekcia 1: Na budovanie demokracie sú potrebné odvážne rozhodnutia
Okamžité uspokojenie je v demokraciách ťažké dosiahnuť, pretože rozhodovacie procesy môžu byť zdĺhavé a zložité. Kallas pripomenul príslovie: „Ak chceš ísť rýchlo, choď sám, ale ak chceš ísť ďaleko, choď spolu,“ a vysvetlil, že vystihuje podstatu demokracie. Budovanie demokracie si však vyžaduje veľa práce. A odvážne rozhodnutia. „Byť členom Európskej únie je spôsob, ako upevniť demokraciu, ale nevyplatí sa to zo dňa na deň. Demokracie však môžu vytvárať dlhodobú prosperitu tým, že chránia individuálne práva, zaručujú slobodu a vedú k mieru,“ dodala vysoká predstaviteľka.
Lekcia 2: Demokracie potrebujú obranu
Od vypuknutia vojny na Ukrajine, ale najmä odkedy Spojené štáty Donalda Trumpa dali jasne najavo, že nebudú vždy ochotné zabezpečovať obranu starého kontinentu, sa diskusia o spoločnej obrane v Bruseli stala oveľa konkrétnejšou. „Samotné zmluvy nezaručujú mier,“ povedal Kallas. „Ukrajina sa to dozvedela v roku 2014 pri anexii Krymu Ruskom a teraz, po troch rokoch rozsiahlej invázie. Musíme odpovedať na otázku, ako zastaviť historický cyklus ruskej agresie proti demokraciám.“ Vysoká predstaviteľka potom dodala: „Sila slúži ako odstrašujúci prostriedok proti agresorovi. Slabosť ho naopak vyzýva.“
Skrátka, pokiaľ ide o bezpečnostné záruky, slová nestačia. A z tohto dôvodu Európska únia materiálne podporuje ukrajinskú armádu. „Vojna sa skončí. Ale keď sa tak stane, musí skončiť raz a navždy. Mier nikdy nebol zadarmo. Musíme investovať do obrany aj v časoch mieru, aby sme chránili samotný mier, ale aj naše hodnoty a našu demokraciu,“ pokračoval Kallas.
Európska únia investuje do obrany ako nikdy predtým, a to prostredníctvom plánu Rearm EU, v rámci ktorého sa zmobilizovalo 800 miliárd eur: „Je čas premeniť naše ekonomické schopnosti na vojenskú silu.“
Lekcia 3: Oponenti sú vždy pripravení využiť rozdiely
V demokraciách je normálne, že existujú nezhody. Keď o všetkom rozhoduje jedna osoba alebo niekoľko vyvolených, všetko sa javí ako plynulejšie, zatiaľ čo demokracie sú založené na začleňovaní rôznych názorov a kompromisoch. Problém je v tom, že niektorí globálni hráči zneužívajú tieto rozdiely na vytváranie rozdelení a oslabovanie postavenia Európy. V posledných rokoch sa mnohé európske krajiny stali terčom dezinformačných a falošných správ šírených zahraničnými aktérmi. Nehovoriac o zasahovaní do volebných kampaní.
Lekcia 4: Na obnovu demokracií nie je nikdy neskoro
Aj v tomto zmysle je ochrana a podpora nezávislých médií kľúčová. Slobodná tlač je nevyhnutná pre demokraciu, najmä keď krajiny ako Čína alebo Rusko využívajú tlač na kontrolu naratívu, a to aj v globálnych otázkach. A to sa stáva ešte relevantnejším, keď hovoríme o krajinách, ktoré sa vynárajú z režimov alebo autokracií: slobodné a nezávislé médiá sú nevyhnutné pre obnovu občianskeho priestoru potrebného pre znovuzrodenie demokracie.
„Musíme bojovať za demokraciu. Nemôžeme ju brať ako samozrejmosť. Demokracia sa nikdy nevnucuje zhora; je to voľba. Musíme si ju vyberať každý deň. Musíme byť aktívnymi občanmi našich demokracií. A musíme ich rázne brániť,“ uzavrel Kallas.