27 expertov z 9 krajín EÚ varuje, že novo povolený odstrel 350 medveďov hnedých z odhadovaných 1300 jedincov na Slovensku poškodí stabilitu populácie. Viaceré ochranárske mimovládne organizácie zažalovali ministerstvo životného prostredia kvôli 62 medveďom, ktoré je teraz povolené odstreliť. V najnovších správach sa uvádza, že mäso z ulovených medveďov hnedých bude na predaj v reštauráciách.

Greenpeace Slovensko sa spojilo s Greenpeace Poľsko a žiadajú premiéra Slovenska Roberta Fica a komisárku EÚ pre životné prostredie Jessiku Roswallovú, aby si vypočuli odborníkov. Medvede hnedé sú spolu s ďalšími mäsožravcami, ako sú rysy alebo vlky, široko chránené podľa smernice EÚ o biotopoch .

Spolu s plánom na utratenie 350 medveďov vyhlásila vláda začiatkom apríla mimoriadnu situáciu v 55 okresoch Slovenska s odôvodnením, že plánom ministerstva je maximalizovať ochranu ľudských životov ohrozených stretnutiami s medveďmi.

Predaj medvedieho mäsa vyvolal konflikt medzi vládou a ochrancami prírody

„Dodáme každého uloveného jedinca, ktorý spĺňa podmienky na konzumáciu,“ oznámil štátny tajomník ministerstva životného prostredia Filip Kuffa v príspevku na Facebooku . Rozhodnutie zdôvodnil tým, že sa tým zabráni plytvaniu, ktoré bolo predtým posielané do zariadení na likvidáciu tiel zvierat.

Predávajúci aj kupujúci budú potrebovať riadny certifikát, ktorý preukáže, že medveď bol ulovený legálne a reštaurácia spĺňa príslušné štandardy. Ochrancovia prírody sú však prísne proti normalizácii konzumácie tohto široko chráneného druhu.

V dňoch po zavedení nového zákona už Tatranský národný park, ktorý patrí pod ministerstvo životného prostredia, predal 200 kilogramov medvedieho mäsa od 2 jedincov za 16 eur/kilogram, ako informovala TV Markíza.

Kampaň za biodiverzitu má jednoduché posolstvo: medvede neuznávajú hranice štátov a rozsiahle odchyty medveďov na Slovensku by mohli zničiť ochranárske práce v karpatskom regióne a v celej Európe.

Mali by sme sa báť medveďov?

Michal Haring je odborník na veľké mäsožravce, ktorý predtým pracoval pre Štátnu ochranu prírody (Intervenčný tím proti medveďom) v Národnom parku Vysoké Tatry na Slovensku. Uviedol, že vedenie národného parku mu časom bránilo vo výskume a prijímaní preventívnych opatrení a ministerstvo životného prostredia mu bránilo v odpovedaní na mediálne požiadavky. Toto eskalovalo do opatrení zo strany vedenia, ktoré ignorovali vedeckú metodiku používanú odborníkmi. Z týchto a ďalších dôvodov, ako napríklad rozsiahle odstrely medveďov, sa rozhodol odísť a zdržať sa práce pre vládu.

Teraz pracuje v mimovládnej organizácii My sme les [My sme les] a študuje doktorandské štúdium na Univerzite Komenského v Bratislave. Haring poskytuje PulseZ pohľad na politické a prírodné procesy, ktoré sa skrývajú za témou hnedých medveďov na Slovensku a v Európe.

Michal Haring: Divoké zvieratá neuznávajú štátne hranice.

Môžete vysvetliť, prečo považujete rozsiahle utrácanie medveďov za nedostatočné riešenie?

Michal Haring: Odstrel medveďov považujeme za nedostatočný najmä preto, že nie je systémovým riešením pre spolužitie ľudí a medveďov na tom istom území. Odstrel nevedie k zníženiu konfliktov. Môže dokonca narušiť štruktúru celej populácie, kde chýbajú veľké, dominantné samce, čím vzniká priestor pre mladšie, menej skúsené medvede, ktoré sa s väčšou pravdepodobnosťou dostanú do konfliktu s ľuďmi.

Navrhujeme riešenia založené na vede, výskume a relevantných údajoch. Medzi takéto riešenia patria preventívne opatrenia, zvyšovanie povedomia a vzdelávanie verejnosti a v prípade potreby aj cielené eliminovanie osôb, ktoré ohrozujú zdravie a bezpečnosť obyvateľov.

Zvažovali ste spoluprácu so zahraničnými partnermi pri riešení tohto problému?

MH: Áno, táto spolupráca je veľmi dôležitá, keďže medvede a iné divo žijúce zvieratá neuznávajú štátne hranice. Téme spolužitia človeka a medveďa sa venujem už viac ako 17 rokov a aktívne komunikujem s odborníkmi z Poľska, Slovinska, Talianska, Chorvátska, Rumunska, Škandinávie, Českej republiky a USA.

Ich skúsenosti a štúdie ukazujú, že účinné riešenia si vyžadujú kombináciu vedy, výskumu, osvety verejnosti a nie plnohodnotný lov medveďov ako jediné opatrenie riadenia. Z hľadiska medzinárodnej spolupráce by som chcel vyzdvihnúť našu spoluprácu s kolegami z Rumunska, kde napríklad v obci Baile-Tusnad boli umiestnené kontajnery na odpadky odolné voči medveďom zo Slovenska.

Akú úlohu by podľa vás mala zohrávať vláda pri riešení napätých situácií týkajúcich sa medveďov?

MH: Vláda by mala vždy zohrávať kľúčovú úlohu pri riešení problémov medzi ľuďmi a medveďmi. Je však veľmi dôležité, aby štát konal na základe odbornej analýzy a konzultácií s odborníkmi na danú problematiku, a nie na základe emócií a vyhliadky na politický zisk. Hnedý medveď sa na Slovensku stal politickou témou.

Zároveň by mal mať štát jasný plán na efektívne znižovanie konfliktov medzi ľuďmi a medveďmi, podporu obcí v preventívnych opatreniach a zriadenie profesionálneho intervenčného tímu zloženého z odborníkov. V súčasnosti sa nič z toho na Slovensku nerealizuje. Chýba stratégia a politická vôľa riešiť problém komplexne.

Existujú podľa vás v Európe krajiny, ktoré sa s podobnou situáciou dokázali vysporiadať lepšie ako Slovensko?

MH: Áno. Príklady osvedčených postupov možno nájsť v Rumunsku, Poľsku a USA. Tieto a ďalšie krajiny ukazujú, že s efektívnou spoluprácou medzi kľúčovými aktérmi (zainteresovanými stranami) je možné riešiť konfliktné situácie bez toho, aby sa muselo uchyľovať k odstrelu hnedých medveďov.

Aký cezhraničný dopad by mohol mať odstrel medveďov na Slovensku na populácie v iných krajinách strednej Európy?

MH : Ako som už spomenul, medvede neuznávajú hranice. Nejde o slovenskú, ale o karpatskú populáciu hnedého medveďa. Neprofesionálne zásahy na Slovensku môžu mať priamy vplyv na genetickú rozmanitosť a stabilitu subpopulácií v Poľsku, na Ukrajine či v Rumunsku. Z tohto dôvodu sa európski a svetoví experti na problematiku medveďov rozhodli napísať list Európskej komisii a nášmu ministerstvu, v ktorom vyjadrili svoje znepokojenie nad postupmi na Slovensku.

Aký je váš postoj k plánu povoliť predaj mäsa zo zastrelených medveďov reštauráciám?

MH: Považujeme to za cynické a neprijateľné. Ministerstvo životného prostredia SR týmto rozhodnutím mení chránený druh a symbol karpatskej divočiny na obyčajný tovar.

Tento návrh vnímame len ako ďalší pokus o normalizáciu rozsiahleho lovu trofejí medveďov, ktorý nijako nerieši skutočné problémy.

V apríli ste upozornili na problém s odchytovými zariadeniami. Ako vnímate ich používanie v teréne?

MH: Odchytové zariadenia sú pri profesionálnom použití účinným nástrojom na prácu s medveďmi so zmeneným správaním. Pod súčasným vedením Ministerstva životného prostredia SR, Štátnej agentúry ochrany prírody a samotných zásahových tímov proti medveďom hnedým je otázka odbornosti a etiky viac než diskutabilná.

Zverejnili sme niekoľko videí a dôkazov o úplne neetickom zaobchádzaní s hnedými medveďmi, ako napríklad krvou zafarbené odchytové zariadenie alebo vysoko neprofesionálna streľba, pri ktorej zásahový tím nechal zviera trpieť v bolestiach.

Formujte konverzáciu

Chcete k tomuto príbehu niečo dodať? Máte nejaké nápady na rozhovory alebo uhly pohľadu, ktoré by sme mali preskúmať? Dajte nám vedieť, ak by ste chceli napísať pokračovanie, protipól alebo sa podeliť o podobný príbeh.